Záhadní templári- mocní mnísi, bankári a bojovníci v jednom- zmizli zo scény v roku 1307 po tom, čo mali zabezpečiť svoju budúcnosť založením Švajčiarska v roku 1291. Počas tohto roku prebehla posledná z križiackych výprav a záverečný „ústup“, útek do Európy a Švajčiarska (Sui-Ilse/ Soeurs Isis alebo Schwe-Iss/ Schwester Isis).
Počas križiackych výprav templári masívne plundrovali a zmasakrovali civilistov v Jeruzaleme; následne zabili neskoršie generácie židov v rokoch 1933-1945. Počas poslednej križiackej výpravy padla v máji roku 1291 posledná templárska pevnosť Akkon. O dva mesiace neskôr, dňa 1. augusta 1291 (presne toľko trvala cesta do Európy), bolo Švajčiarsko založené. Švajčiarska vlajka jasne pripomína zjednodušenú templársku vlajku v rovnakých červeno-bielych farbách.
Veľká časť zlata zo starovekého Egyptu a Jeruzalema bola prepravená do Švajčiarska, takže môžeme predpokladať, že toto je miesto nahromadeného pokladu templárov. Podobný proces zrejme prebehol počas Druhej svetovej vojny, keď skončilo židovské zlato taktiež vo Švajčiarsku.
Počiatky rádu templárov
V roku 1095 v Claremonte vo Francúzsku, pápež Urban II. (ktorého moc a popularita klesali) vyhlásil vojnu moslimskému kalifátu. Bol to začiatok križiackej výpravy na opätovné dobytie Jeruzalema. Z tohto masakru povstali rytieri Šalamúnovho chrámu známi aj pod názvom Templárski rytieri. V Jeruzaleme templári prijali kabalistické a hermetické učenie (satanizmus) tak vzdialené od kresťanskej praxe, že v roku 1307 boli niektorí zatknutí vo Francúzsku kráľom Filipom za „satanskú činnosť“, popretie Krista, uctievanie modiel, čiernu mágiu a homosexualitu. V roku 1314 pápež Klement V. vyhlásil všetkých templárov za kacírov a zatkol ich vodcu Jacquesa de Molay. Niektorí utiekli do Škótska, kde pomohli Robertovi Bruceovi poraziť Angličanov v tom istom roku. Rád tajne získal kontrolu nad britskou monarchiou a mal v úmysle získať kontrolu aj nad Vatikánom. Avšak, museli si zmeniť meno a v roku 1717 sa z nich stali Slobodomurári - stále poháňaní túžbou po moci, zisku a krviprelievania.
Slobodomurári založili Ameriku (1776) rovnako ako templári založili Švajčiarsko. Pri tejto príležitosti darovala Amerike francúzska lóža „Les Neufs Soeurs“ tzv. sochu Isis/ sochu slobody. Aj dnes vládnu svetu zo svojej najdôležitejšej základne, zo Švajčiarska.
Počas 30-ročnej vojny (1618-1648) proti protestantom a v mene z rímskokatolíkov státisíce švajčiarskych žoldnierov zmasakrovalo milióny Nemcov ako „neskorú“ odpoveď na porážku Varusa Rímskej ríše, čím nastolili svoju konečnú vládu v Nemecku. V egyptskom jazyku sa píšu iba spoluhlásky, čiže z „Isis“ bez samohlásky sa stáva „SS“, ako v SchutzStaffel. Počas druhej svetovej vojny Heinrich Himmler, šéf SS („Isis“), hľadal templársky poklad v Rennes-le-Chateau, v starovekých katarských územiach. Čo našiel? A prečo mali ďalšiu „križiacku výpravu“ smerom na Egypt? Strategicky to nedávalo zmysel, žiadnych Nemcov tam nešli chrániť. Tak čo ešte hľadali?
Každý rok 11. augusta sa tradične vracajú švajčiari do hôr, pričom ich pušky nechajú v skrinke, pripravené na použitie pri ďalšom vojenskom ťažení. Je to ich štátny sviatok, na ktorom je odpálené množstvo ohňostrojov, podobne ako keď svoj návrat domov kedysi oznamovali templári streľbou zo svojich zbraní.
Zrejme sa im podarilo ovládnuť aj Vatikán, lebo do dnes má pápež svoju osobnú stráž pozostávajúcu zo známej Švajčiarskej gardy.
Vznik bankovníctva
Templári mali na starosť obranu kresťanských pútnikov do Jeruzalema. Mesto bolo dobité prvou križiackou výpravou v roku 1099 a začali sem prúdiť pútnici, ktorí cestovali tisíce kilometrov po Európe. Títo pútnici potrebovali nejakým spôsobom financovať mesiace jedla, dopravy a ubytovania, no vyhýbali sa noseniu obrovských súm v hotovosti, pretože by sa z nich stal terč pre lupičov.
Templári to mali premyslené. Pútnik mohol nechať svoju hotovosť v Temple Church v Londýne a vybrať si ju v Jeruzaleme. Namiesto peňazí by nosil akýsi dokument. Templárski rytieri boli západnou úniou križiackych výprav. V skutočnosti nevieme, akým trikom sfunkčnili tento systém a ochránili ho pred podvodmi. Existoval tajný kód na overenie dokladu a totožnosti cestujúceho?
Zdá sa, že neboli až takí vynaliezaví, ale odpozorovali tento systém z východnej Číny.
Pred niekoľkými stáročiami čínska dynastia Tang používala „feiquan“, tzv. lietajúce peniaze – dvojdielny dokument umožňujúci obchodníkom ukladať zisky v regionálnej kancelárii a získať späť svoju hotovosť v hlavnom meste. Tento systém bol riadený vládou. Templári mali oveľa bližšie k súkromnej banke – hoci tej, ktorú vlastnil pápež, spojenú s kráľmi a kniežatami v celej Európe a ktorú riadilo partnerstvo mníchov zaprisahaným chudobe.
Rád rytierov robil oveľa viac ako len prevody peňazí na veľké vzdialenosti. Ako opisuje William Goetzmann vo svojej knihe Peniaze menia všetko, poskytoval celé spektrum rozpoznateľne moderných finančných služieb. Ak by ste si chceli v tom čase kúpiť pekný ostrov pri západnom pobreží Francúzska – ako to urobil anglický kráľ Henry III, platil 200 libier ročne počas piatich rokov chrámu v Londýne. Neskôr, keď sa jeho muži zmocnili ostrova, templári sa postarali o to, aby predajca dostal zaplatené. V roku 1200 boli korunovačné klenoty uložené v chráme ako záruka na pôžičku.
https://www.bbc.com/news/business-38499883
https://www.freelists.org/archives/patriots/12-2014/pdfyC3H3pp0xm.pdf
Add comment
Comments