Sú to tri mikroštáty v štátoch. Majú vlastné právo (Lex Fori), vlastné suverénne územie a vlastnú ústavu. Sú navzájom prepojené. Sú to korporácie. Všetky tri majú svoj obelisk a zdielajú okultnú symboliku.
Vatikán je prvý z nich. Je centrom svetovej a náboženskej moci z čias Rímskej ríše. Oddelil sa od Ríma v roku 1929 pri podpise tzv. Lateránskej zmluvy. Vtedajší pápež sa pri vzniku nového štátu zaviazal k jeho neutralite. Rozmer Vatikánu je ledva 50 hektárov a počet obyvateľov k roku 2019 bolo 453. Samotný názov je odvodený od bohyne podsvetia Etruskov - Vatica, ktorej bol zasvätený kopec, na ktorom sa štát rozprestiera. Ďalšia teória hovorí o latínskych slovách ,,vatis'' a ,,can'', čo znamená v preklade ,,posvätný had''. Štát má oficiálne disponovať aktívami vo výške 600 miliárd eur, avšak sa pápež rozhodol zoštátniť celý majetok v roku 2023 (vlastní ho teraz Svätá stolica). Pápež má v ňom zvláštú, osobitnú, absolútnu pozíciu a ďalej ukotvil svoju moc pred pár dňami - 13. mája, keď reformoval vatikánsku ústavu. Novelizácia opätovne zdôrazňuje medzinárodnú suverenitu, právnu nezávislosť Vatikánu a obsahuje nové a explicitné vyjadrenia o zabezpečení „absolútnej a viditeľnej nezávislosti Svätej stolice pre plnenie jej vznešeného poslania vo Vatikáne a vo svete, a zaručuje jej nespochybniteľnú suverenitu aj na medzinárodnej scéne.“ Zaujimavá je Vatikánska banka, ktorá je involvovaná do rôznych škandálov. Malo sa cez ňu preprať veľa krvavých peňazí za druhej svetovej vojny.
Na počiatku Vatikán financoval svoje operácie z darov a odpustkov, bezplatných priepustiek za hriechy výmenou za peniaze. V prvých dňoch Vatikán vynaložil len malé úsilie na sledovanie financií, čo znamenalo, že inštitúcia bola plná extravagantných výdavkov a sprenevery. Potom, čo sa Vatikán niekoľkokrát potácal na hranici bankrotu, vymenoval v roku 1929 za svojho nového finančného poradcu Bernardina Nogaru, ktorý narovnal financie cirkvi a investíciu v hodnote 92 miliónov dolárov od Benita Mussoliniho zhodnotil na takmer 1 miliardu dolárov.
Druhá svetová vojna zohrala obrovskú úlohu pri vytvorení Vatikánskej banky. Keď spojenci uvalili obmedzenia na bankové účty, bolo ťažšie presúvať peniaze. Nogara vytvoril banku s názvom Inštitút pre náboženské diela (IOR) v roku 1942, aby sa vyhla sledovaniu finančných transakcií prostredníctvom západných bánk. Keďže sídlila vo Vatikáne, bola oslobodená od všetkých vojnových obmedzení a stala sa „najlepšou offshore bankou na svete“. Snaha udržať si peniaze a moc, ktorá nasledovala, vyústila do pochybných obchodov, zatajení a škandálov vo Vatikáne. Medzi nimi sú niektoré z najbláznivejších schém odhalených v knihe Geralda Posnera:
Zarábanie peňazí priamo na vraždách Židov počas holokaustu
Nemecký dôstojník priznal, že má vo Vatikáne mnoho vojnových špiónov, jedným z nich je potenciálne Nogara. Počas vojny začal Nogara investovať do talianskych poisťovacích spoločností, ktoré sa „rozvinuli do podielov, ktoré profitovali z pokračujúceho vraždenia európskych Židov,“ napísal Posner. Tieto spoločnosti zarábali peniaze tým, že držali všetky finančné aktíva zo životných poistiek zosnulých židovských poistencov a odmietali platiť za tých, ktorí ešte žijú. Keďže Vatikán nebol priamym poisťovateľom, nikdy sa od neho po vojne nevyžadovalo vyplatenie reštitúcií. Počas vojny bolo zničených veľa finančných záznamov a Vatikán odmietol prístup k tým svojim . Preto zostáva celý rozsah schémy nejasný. Pápež v tom čase odmietol verejne odsúdiť čokoľvek, čo robila Tretia ríša, hoci Vatikán bol jednou z najinformovanejších inštitúcií o masovom zabíjaní, dávno predtým, ako spojenci niečo objavili. Vatikánska banka bola ,,ideálnym'' miestom na ukrytie miliardovej vojnovej koristi. Cirkev tiež po vojne pomáhala a chránila mnohých nacistických vojnových zločincov.
https://www.businessinsider.com/gods-bankers-financial-scandals-at-the-vatican-2015-2
https://en.wikipedia.org/wiki/Vatican_City
City of London je svetové finančné centrum aktívne napojené na Vatikán a tretie mesto, ktoré odhalíme čoskoro.
Toto ,,mesto'' vzniklo niekoľko rokov po rímskej invázii v roku 50 n.l. na severnom brehu rieky Temža, má vlastného starostu a riadiaci orgán s názvom City of London Corporation. Na počiatku sa jednalo o dôležitý prístav, kde prekvital obchod a priťahoval obchodníkov a podnikateľov z celého sveta. Historik Peter Borsay hovorí, že počet obyvateľov Londýna sa zvýšil z 50 000 až 60 000 v 20. rokoch 16. storočia a na milión koncom 18. storočia. Podľa historického demografa Tonyho Wrigleyho sem v rokoch 1650 až 1750 prichádzalo ročne 8 000 prisťahovalcov. Títo obchodníci zakladali cechy a mali veľký vplyv a moc. Obyvateľom dokázali zabezpečiť autonómiu, osobitné slobody a práva, ktoré podniky v okolí požívajú dodnes. Obchodníci prešli aj do bankovníctva a rozvíjali sektor. Bank of England, ktorá stojí uprostred mesta, bola súkromnou spoločnosťou založenou obchodníkmi v roku 1694 počas deväťročnej vojny na financovanie vládneho vojenského úsilia. Dostala rôzne dlhodobé privilégiá a stala sa monopolom. Kaviarne, početné v mestských hradbách, sa v tom čase používali ako provizórne kancelárie, ktoré sa stali finančnými inštitúciami. Londýnsku burzu cenných papierov založili makléri, ktorí podnikali v Jonathan’s Coffee House v Change Alley. Podobne aj poistný trh Lloyd’s of London bol pomenovaný podľa kaviarne na Tower Street, ktorú používali námorní upisovatelia.
„Starodávna banková tradícia, významný prístav, hlavné mesto, uzol železničnej siete vybudovaný po roku 1830, všetky sily boli použité na túto jednú lokalitu''(ekonomický historik Charles P. Kindleberger v knihe The Formation of Financial Centers).
Dnes má City of London rozlohu jednej míle štvorcovej. Dva Londýny majú samostatné radnice a volia samostatných starostov, ktorí vyberajú samostatné dane na financovanie samostatnej polície, ktorá presadzuje samostatné zákony. City of London má svoju vlastnú samostatnú vlajku a znak, zatiaľ čo mesto Londýn nie. Starosta City of London má vymyslený titul „The Right Honorable the Lord Mayor of London“ a jazdí na zlatom koči do Guildhall, zatiaľ čo starosta Londýna má na sebe oblek a ide autobusom. Starosta Londýna nemá žiadnu moc nad váženým primátorom Londýna (City of London). City of London je korporácia a je staršia ako Spojené kráľovstvo, a má svojho zástupcu v parlamente Spojeného kráľovstva prostredníctvom osoby známej ako tzv. „Remembrancer“, ktorý je prítomný na ochranu záujmov „mesta“.
City of London kontroluje Bank of England, súkromná spoločnosť vlastnená rodom Rothschildovcov po tom, čo Nathan Rothschild v roku 1812 zrútil anglický akciový trh a prevzal kontrolu nad touto bankou. Kráľovná označovala City of London Corporation ako „firmu“, ale je známa aj ako The CROWN (nepredstavuje britskú kráľovskú hodnosť). Buckinghamský palác sa nachádza v Londýne, ale nie v City of London a City nie je súčasťou Anglicka. City of London priamo a nepriamo kontroluje všetkých starostov, rady, regionálne rady, nadnárodné a nadnárodné banky, korporácie, súdne systémy (cez Old Bailey, Temple Bar a Royal Courts of Justice v Londýne), WMF, Svetovú banku , Vatikánsku banku (prostredníctvom N. M. Rothschild & Sons -Londýnska talianska dcérska spoločnosť Torlonia), ECB (Európsku centrálnu banku), Federálny rezervný systém Spojených štátov amerických (ktorá je súkromne vlastnená a tajne kontrolovaná ôsmimi britskými akcionárskymi bankami), Banka pre medzinárodné zúčtovanie vo Švajčiarsku Bank of International Settlements BIS (ktorá je tiež ovládaná Britmi a dohliada na všetky rezervné banky na celom svete vrátane našej vlastnej), Európsku úniu a Organizáciu Spojených Národov.
Koruna kontroluje globálny finančný systém a riadi vlády všetkých krajín Commonwealthu a tiež mnohých „západných“ krajín mimo Spoločenstva. Koruna siaha až do Vatikánu, na čele ktorého stojí pápež (ktorý vlastní American Express). Korporácia City of London sa môže stať „One World Earth Corporation“ a tak súkromne vlastniť svet.
https://www.investopedia.com/how-london-became-the-world-s-financial-hub-4589324
Washington, D.C. je centrom militárnym pre túto chobotnicu moci. Nieje súčasťou USA.
District of Columbia sa nachádza na ploche 10 kilometrov štvorcových. D.C. má svoju vlastnú vlajku a vlastnú ústavu. Táto ústava funguje podľa rímskeho práva známeho ako Lex Fori. Zákon z roku 1871 schválený Kongresom vytvoril samostatnú korporáciu známu ako SPOJENÉ ŠTÁTY a korporátnu vládu pre District of Columbia. Vlajka D.C. má 3 červené hviezdy (hviezdy označujú D.C., Vatikán a City of London- vlajka je na obrázku úplne hore).
Pohľad na rôzne zmluvy vyvoláva otázku, či USA zostávajú kolóniou britskej koruny. Základ toho siaha až k prvej charte Virgínie z roku 1606, ktorá udelila Británii právo kolonizovať Ameriku a dala britskému kráľovi/kráľovnej suverénnu moc nad Amerikou a jej občanmi. Kolonizovaná Amerika vznikla po ukradnutí Ameriky pôvodným Indiánom. Ak bola Amerika kolonizovaná britskými poddanými, títo ľudia sú poddanými britskej vlády. Negovať to mala zmluva z roku 1783 vyhlasujúca nezávislosť od Veľkej Británie. Táto zmluva však označuje anglického kráľa/kráľovnú za princa/princeznu Spojených štátov amerických (www.treatyofparis.com). Podľa slovníka Bouviersovho zákona v „monarchiálnych vládach“ je subjekt dlžný trvalej vernosti panovníkovi, v takom prípade britskí poddaní v kolonizovanej Amerike dlhovali panovníkovi trvalú vernosť. Opak platí podľa ústavného práva, kde je vernosť dlžná panovníkovi a zákonom suverénnej vlády a kde domáci sú poddanými aj občanmi.
Otázkou je, ak bola vojna vedená v roku 1781 a Amerika sa stala víťazom, prečo by Británia musela podpísať zmluvu v roku 1783? Keď USA vyhrali vojnu, nemala by Amerika vyžadovať, aby sa britský panovník vzdal pôdy a už nehovoril o sebe ako o princovi Svätej rímskej ríše a Spojených štátov? Je tu aj problém používania výrazu „Esquire“, keďže ide o šľachtický titul, ktorý opäť vyjadruje vernosť kráľovnej/kráľovi. Benjamin Franklin, John Jay Esquire a John Adams podpisujúci sa v mene USA používali tento titul. „Esquire“ vyvoláva otázku, či je platná zmluva nezávislosti z roku 1783. John Jay pokračoval v podpise Zmluvy medzi Anglickom a USA z roku 1794 a znovu zdôraznil, prečo 13 rokov po Parížskej zmluve musia USA podpísať zmluvu s Anglickom, ak sú USA skutočne „nezávislé“. Je potrebné ďalej skúmať, prečo USA naďalej platia City of London dane.
V roku 1811 zrušila USA Chartu Prvej národnej banky a hneď potom prišlo 4 500 britských vojakov a podpálili Biely dom, obe komory Kongresu, Úrad vojny, ministerstvo zahraničných vecí USA, ministerstvo financií a zničili ratifikačné záznamy (podpísané 12 štátmi USA), ústavy USA, v ktorej mal 13. dodatok zabrániť komukoľvek, kto získa šľachtický alebo čestný titul, slúžiť vláde USA. Vojna z roku 1812 trvala 3 roky a Banková charta bola obnovená v roku 1816 po ratifikácii Gentskej zmluvy v roku 1815.
Poznámka: 13. dodatok, ktorý bol ratifikovaný v roku 1810, sa už v súčasných kópiách ústavy USA nenachádza.
V roku 1913 bol Kongresom USA schválený Federálny rezervný systém, ktorý odovzdal americké zlaté a strieborné rezervy a dal úplnú kontrolu nad americkou ekonomikou rodu Rothschildovcov. Federálny rezervný systém je súkromný bankový systém, ktorý nepatrí Amerike ani Američanom. Sú USA krajinou alebo korporáciou? Pracuje americký prezident a predstavitelia Kongresu pre túto korporáciu alebo pre americký ľud? Zdá sa, že americkú korporáciu vlastní tá istá krajina, ktorá vlastní Kanadu, Austráliu a Nový Zéland, ktorých vodcovia slúžia novému kráľovi. USA tiež boli a zostávajú korunnou kolóniou, ktorá patrí Impériu troch miest - City of London, Vatikánu a Washington DC.
Americký prezident nie je nič iné ako figúrka centrálnych bankárov a nadnárodných korporácií – obe sú kontrolované vysokým cirkevným slobodomurárstvom z City of London, domova globálneho finančného systému.
Add comment
Comments
Je to tu riadne divadlo.