ŽIDIA UŽ NIE SÚ BOHOM VYVOLENÝM ĽUDOM
Podobenstvo, ktorého cieľom je ukázať, že Židia už nie sú Bohom vyvolení, sa nachádza v biblickej knihe Matúš 21:33-46 (Nový zákon). V príbehu statkár vysadí vinicu, prenajme ju vinohradníkom a odsťahuje sa ďaleko preč. Vlastník vinice predstavuje Boha a vinohradníci predstavujú Židov. Keď príde čas žatvy, majiteľ vinice pošle sluhov, aby vybrali jeho podiel z ovocia, ale vinohradníci týchto sluhov zbijú, zabijú a ukameňujú. Títo sluhovia predstavujú prorokov (kniha Lukáš 11:47), ktorých Boh posielal Židom po stáročia, a to, ako hrozne Židia s takýmito prorokmi zaobchádzali (Lukáš 13:34). Nakoniec statkár pošle svojho syna, aby ten úkon vykonal, ale vinohradníci aj jeho zabijú. Tento syn predstavuje Božieho syna Ježiša Krista.
Ježiš sa vo verši 40 pýta svojich poslucháčov: „Keď teda príde pán vinice, čo urobí s tými vinohradníkmi?“ Jeho poslucháči správne odpovedajú: „Tých zlých biedne zatratí a svoju vinicu prenajme iným vinohradníkom...“ Ježiš tento záver potvrdzuje slovami vo verši 43: „Božie kráľovstvo vám bude odobraté a dané národu, ktorý bude prinášať jeho ovocie.“ V dôsledku ich dlhodobej neposlušnosti, pričom poslednou kvapkou bolo zabitie Božieho syna (Mt 23:37-38), bude Božie kráľovstvo odobraté Židom a dané pohanom. To neznamená, že pohania sú Božími deťmi fyzickým narodením (ako kedysi Židia). Namiesto toho to znamená, že sa ktokoľvek môže stať Božím dieťaťom (a dedičom zasľúbenia Abrahámovi) skrze vieru tým, že je pokrstený v Kristovi (List Galaťanom 3:26-29) a že väčšina z tých, ktorí sa tak nakoniec stanú, sú pohania (Kniha Skutky 28:28). „Židom nie je ten, kto je ním navonok, ani obriezka nie je tá, ktorá je ním zvonku na tele. Židom je ten, kto je ním vnútorne. A obriezka je obriezka srdca v duchu, a nie v litere. Jeho chvála nie je od ľudí, ale od Boha.“ (List Rimanom 2, 28-29)
Teraz človek patrí k „Božiemu Izraelu“ nie kvôli fyzickému narodeniu a obriezke, ale tým, že je „novým stvorením“ (Gal 6:16). Ex 19:5-6 hovorí o Židoch: „Budete zvláštnym... ľudom... kráľovstvom kňazov a svätým národom.“ Samozrejme, toto bolo vždy podmienené poslušnosťou Židov (kniha Exodus 19:5). Ich neposlušnosť viedla k tomu, že boli „vytrhnutí z krajiny“ (kniha Deuteronómium 28:58,63). Teraz, keď Židia stratili svoje postavenie, 1. Petra 2:5,9 hovorí to isté o kresťanoch: „Vy... ste... duchovný dom, sväté kňazstvo... vyvolený rod, kráľovské kňazstvo, svätý národ, zvláštny ľud.“ Kresťania sú teraz Božím vyvoleným ľudom; už nezáleží na tom, či je niekto Žid alebo pohan (Skutky 10:34-35). Duchovné narodenie je teraz vstupom do kráľovstva (Evanjelium podľa Jána 3:3,5).
https://www.biblecrossfire.com/blog/the-jews-are-no-longer-gods-chosen-people
,,Ako vysvetliť koncept Božieho kráľovstva niekomu, kto hovorí, že musíme podporovať Izrael, pretože sú Božím vyvoleným ľudom? Tu je moja odpoveď s trochou viac podrobností pre účely tohto článku: Nový zákon jasne hovorí, že Boží vyvolený ľud pod Novou zmluvou už nie je definovaný fyzickým pôvodom, ale vierou v Ježiša Krista. Toto učenie redefinuje koncept „Božieho ľudu“ a zameriava sa na sľuby dané Abrahámovi a na to, ako sa tieto sľuby teraz vzťahujú na všetkých, ktorí sú v Kristovi, bez ohľadu na ich etnický alebo národný pôvod. Pavlove slová v liste Galaťanom 3:28-29 túto pravdu krásne zhrňujú. Rozdiel medzi Židmi a pohanmi už nerozdeľuje tých, ktorí sú zjednotení v Kristovi, pretože všetci, ktorí k nemu patria, sú dedičmi Božích sľubov. Aj v liste Rimanom 9:6-8 Pavol objasňuje, že nie všetci, ktorí pochádzajú z Izraela, sú súčasťou „Izraela“. V duchovnom zmysle sa pravý Izrael skladá z tých, ktorí sú deťmi sľubu, ktorý sa napĺňa v Kristovi.
Toto chápanie má významné dôsledky pre to, ako kresťania vnímajú moderný izraelský národ. Hoci kresťania môžu slobodne podporovať Izrael politicky alebo z humanitárnych dôvodov, je dôležité si uvedomiť, že moderný štát Izrael nemá s Bohom jedinečný zmluvný vzťah okrem viery v Krista. V Novej zmluve sa Božie dielo už nesústreďuje na konkrétny národ alebo etnickú skupinu, ale na Jeho cirkev, ktorá pozostáva z ľudí z každého kmeňa, jazyka a národa, ktorí sú zmierení s Bohom skrze Kristovu krv (Efezanom 2:11-22). Sám Ježiš v Jánovi 18:36 vyhlásil, že Jeho kráľovstvo „nie je z tohto sveta“, čím objasnil, že Jeho poslaním bolo založiť duchovné kráľovstvo, a nie politické alebo pozemské. Cirkev, ktorú Ježiš založil svojou smrťou, pohrebom a zmŕtvychvstaním, je naplnením Božích sľubov. Tvrdiť, že Ježiš sa musí vrátiť, aby založil fyzické kráľovstvo v Jeruzaleme, znamená, že zlyhal pri svojom prvom príchode, čo je predstava, ktorá je v rozpore s učením Písma a znižuje dostatočnosť Jeho diela na kríži. Kristovo kráľovstvo je tu a teraz, tvorené tými, ktorí sa Mu podriaďujú a nasledujú Ho.
Ako kresťania, naša primárna vernosť patrí Kristovi a Jeho duchovnému kráľovstvu, t.j. žiadnemu pozemskému národu. Táto perspektíva nás volá milovať všetkých ľudí, hľadať pokoj a zdieľať evanjelium so všetkými. Naším poslaním nie je uprednostňovať jeden národ pred druhým, ale hlásať dobré posolstvo o spáse v Kristovi celému svetu (Matúš 28:19-20). Podpora Izraela alebo akéhokoľvek národa by sa mala riadiť princípmi spravodlivosti, mieru a spoločného dobra, a nie nedorozumením biblických proroctiev alebo teológie zmluvy. Tým, že sa zameriavame na duchovné reality Božieho kráľovstva, zostávame verní poslaniu, ktoré nám Kristus dal, a vyhýbame sa zapleteniu do politických ideológií, ktoré odvádzajú pozornosť od evanjelia- o dobrej správe spásy veriacich v Neho. Naša nádej nie je v pozemských národoch alebo hraniciach, ale vo večnom kráľovstve Krista, ktoré zahŕňa všetkých, ktorí v Neho dôverujú ako v Spasiteľa a Pána.
Iba v Kristovi,
Alex Mills''
https://www.northheightscoc.org/who-are-gods-chosen-people/
Add comment
Comments