Prichádza Nový rok a s ním spojený Jánus, rímsky démon dvoch tvári. Jedna hľadie vpred, druhá nazad na časovej osi. Jedná sa o deň, ktorý sa slávil na vyvrcholení tzv. Saturnálií. S kresťanstvom to nemá nič spoločné, a predsa takmer všetok ľud sveta si na polnoc pripije pohárikom, zavinšuje druhým a má rôzne predsavzatia do nového časového úseku budúcnosti. Čo vieme o Jánusovi dnes?
,,Nový rok je jednou z najstarších a najuniverzálnejších pohanských tradícií! Zvyk jeho oslavy zostal v podstate nezmenený už 4 000 rokov! ,Sotva existuje národ, staroveký alebo moderný, divoký alebo civilizovaný, ktorý by ho neslávil... v tej či onej forme. Žiadny iný sviatok sa však neoslavoval v toľkých rôznych dátumoch alebo toľkými zdanlivo odlišnými spôsobmi.' V starovekom Babylone boli novoročné sviatky úzko späté s pohanským sviatkom, ktorý sa dnes nazýva ,Vianoce'.
,Mezopotámia je veľmi starobylou Matkou civilizácie. Vianoce sa tam začali pred viac ako štyrmi tisíckami rokov ako festival, ktorý obnovil svet na ďalší rok. ,Dvanásť dní' Vianoc; jasné ohne a pravdepodobne aj vianočné poleno; rozdávanie darčekov; karnevaly s ich vozmi, ich veselice a koledy, ktoré spievajú a hrajú z domu do domu; hostiny; kostolné procesie so svetlami a piesňami – toto všetko a ešte viac sa tam začalo stáročia pred Kristovým narodením. A oslavovali príchod nového roka!' (4000 rokov Vianoc, str. 20 – 21) Takto to začalo. Oslava Nového roka sa začala v starovekej Babylonii v Mezopotámii. Bol to pohanský zvyk starovekého uctievania slnka 2000 rokov pred narodením Ježiša. Oslava Nového roka nie je v Biblii nikdy prikázaná. Ježiš a apoštoli ju nikdy nedodržiavali. Mojžiš ju zakázal! Nehovorte ,na tom nezáleží'. Bohu záleží na tom, či prijmeme zvyky pohanov. Vaša Biblia hovorí: „Neučte sa ceste pohanov“ (Jeremiáš 10:2).
Novoročné slávnosti, ktoré vznikli v Babylone, si našli cestu do Grécka a nakoniec do Ríma. Rimania ich nazývali ,Saturnálie' – na počesť Saturna. Medzi nimi boli mimoriadne obľúbené – čas veselíc, pitia, orgií – ktoré nakoniec končili ĽUDSKÝMI OBETAMI! ,Prvý deň Saturnálií sa počas života Ríma posunul... začal sa okolo polovice decembra... a pokračoval do 1. januára. V jeho strede bol 25. december, deň, ako Rimania počítali, keď bolo slnko na najnižšej úrovni...' (4000 rokov Vianoc od E.W. Counta, strana 28) Bol to Július Caesar, cisár pohanského Ríma, kto zaviedol sviatok Nového roka 1. januára. V roku 46 pred Kristom Caesar prijal juliánsky kalendár. Na 1. január preniesol VŠETKY neviazané zvyky okolo rímskych Saturnálií!
Ale ako sa takýto celkom pohanský deň vôbec vkradol do nášho moderného ,kresťanského' kalendára? Prečítajte si odpoveď z cirkevných dejín – okolo roku 375 n. l. Toto je obdobie, keď cisár Konštantín vnútil rímskemu svetu ,kresťanstvo'. ,V tomto čase bolo v radoch kresťanov veľa prisťahovalcov,' píše gróf W. Count. ,Cirkevní otcovia s obavami zistili, že čelia aj invázii pohanských zvykov. Zvyk Saturnálií bol príliš silný na to, aby sa ho zbavili. Cirkev ho spočiatku zakazovala, ale márne' (strana 31). Namiesto toho, aby sa katolícki cirkevní otcovia postavili proti vplyvu pohanských zvykov, urobili kompromis! ,Cirkvi sa nakoniec podarilo vziať veselosť, zeleň, svetlá a dary od Saturna a dať ich Betlehemskému dieťaťu... Pohanskí Rimania sa stali kresťanmi – ale Saturnálie zostali!' (E.W. Count, strana 31)
Moderní kresťania zašli ešte o krok ďalej! Namiesto toho, aby darovali Ježišovi Kristovi darček v deň, ktorý mylne považujú za deň jeho narodenia, svet si medzi sebou usilovne vymieňa darčeky! Na Krista sa nielenže zabudlo počas Vianoc, ale ani sa na neho nepripíja uprostred silvestrovskej oslavy! Počas stredoveku sa mnohé staroveké rímske zvyky zachovali a rozšírili vďaka prichádzajúcim pohanským obradom teutónskych národov. Práve v tomto období sa k obľúbeným novoročným slávnostiam pridali tradičné vianočné poleno a imelo. Vianočné poleno je pozostatkom z ohňov uctievania slnka a imelo je parazit používaný v druidských obradoch ako symbol uctievania sexu! S pridaním teutónskych zvykov sa dátum osláv Nového roka dočasne zmenil na 25. marca, aby sa zhodoval s germánskymi jarnými obradmi plodnosti. Nakoniec pápež Gregor znovu zaviedol staroveký pohanský rímsky dátum 1. januára. V roku 1582 ho zaviedol do celého západného sveta, keď boli prijaté jeho „reformy“ gregoriánskeho kalendára. Všetky rímskokatolícke krajiny túto zmenu prijali naraz! Švédsko, Nemecko, Dánsko a Anglicko, bašty druidských zvykov, sa nakoniec v 18. storočí podvolili Rímu!
Dnes sa Silvester stal časom, kedy sa ľudia utápajú v nadmernom pití alkoholu! Moderný postoj sa zdá byť: ,Užite si Silvestra divoko a na Nový rok začnite znova!' Novoročné predsavzatia sú prázdne a bezvýznamné, zvyčajne ide o malicherné žarty! Len málo ľudí urobí trvalú zmenu. Zdá sa, že väčšina ľudí sa presvedčila, že Boh je nadobro preč. Že Bohu nezáleží na ich moderných bujarých oslavách, opilých večierkoch a promiskuitnom správaní! Čo hovorí Boh o Novom roku? Schvaľuje dodržiavanie pohanského sviatku? Praktizovanie pohanských zvykov v mene Krista?
Všemohúci Boh YHWH nerobí kompromisy! Všimnite si prísne varovanie Večného Izraelu, keď dobyli pohanské národy zasľúbenej zeme: ,Dávaj si pozor, aby si sa nedal nachytať ich nasledovaním, keď budú zničení spred teba; a aby si sa nepýtal na ich bohov a nehovoril: -Ako tieto národy slúžili svojim bohom? Tak urobím aj ja.- Nebudeš tak robiť Večnému, svojmu Bohu, lebo všetko, čo sa Večnému ohavňuje a čo nenávidí, robili svojim bohom...' (Dt 12,30-31) Aké zvyky Boh nenávidí a odsudzuje v knihe Deuteronómium? Čo sú to tie pohanské obrady, ktoré sú Mu ohavnosťou? Medzi tieto obrady a zvyky praktizované v starovekom Kanaáne a Sýrii patrili aj novoročné sviatky! Gréci sa od starovekých Kanaáncov naučili tie isté obrady.
Boží posvätný kalendárny rok začína na jar – nie uprostred mŕtvej zimy! Všimnite si Exodus 12:1-2: ,A Hospodin povedal Mojžišovi a Áronovi v egyptskej krajine: Tento mesiac vám bude začiatkom mesiacov, bude vám prvým mesiacom roka.' Prvý mesiac Božieho posvätného kalendára sa v Biblii nazýva Abib. Znamená to mesiac „zelených klasov“. Neskôr ho Židia nazvali Nisan – babylonské slovo s rovnakým významom. V mesiaci Abib alebo Nisan vyšiel Izrael z egyptského zajatia pod Mojžišom (Ex 34:18). Hebrejský mesiac Abib sa prekrýva s mesiacmi marec – apríl v pohanskom rímskom kalendári, ktorý sa používa dnes. Boh umiestnil začiatok posvätného roka na začiatok sezónnych žatví. Dve ročné žatvy v Palestíne predznamenali Boží plán pre dvojitú duchovnú žatvu duší, ktoré sa majú narodiť do Jeho Kráľovstva.
Biblia hovorí o veľkom falošnom náboženskom systéme, ktorý „bude uvažovať o zmene časov a zákonov“ (Dan 7:25). Tento babylonský systém zámerne uvažoval o zmene začiatku Božieho kalendárneho roka v snahe skryť Boží plán pre spásu ľudstva! Človek však nemá právomoc meniť Božie „hlavné hodiny“. Satan však prefíkane oklamal svet, aby veril, že nový rok začína prvého januára! (Viac v eknihe O Sviatkoch a Tradíciách)
Preklad članku
Add comment
Comments