Predtým, ako Izraeliti obsadili Zasľúbenú zem, bola husto osídlená obrami. Existujú početné biblické pasáže, ktoré dokazujú prítomnosť obrov po Veľkej potope, z ktorej sa zachránil iba Noe, jeho rodina (spolu 8 ľudí) a všetká zver sveta.
Na začiatok sa pozrime na Ámosa 2, 9-10, kde sa spomína jedna skupina amorejských obrov. V týchto veršoch Biblia hovorí:
,,A pred nimi som zničil Amorejcov, ktorých výška bola ako výška cédrov a boli silní ako duby. Zničil som ich ovocie zhora a ich korene zdola. Vyviedol som vás z egyptskej krajiny a štyridsať rokov som vás viedol púšťou, aby ste vlastnili krajinu Amorejcov.''
V tejto pasáži sám Boh identifikuje rasu amorejských obrov, ktorí žili po potope, a uvádza, že ich výška bola taká vysoká ako cédre. Cédre sú odolné stromy, ktoré dorastajú do výšky 30 metrov alebo viac a ich priemer kmeňa môže byť 2,4 až 3 metre. Napriek ich nesmiernej veľkosti ich nakoniec Izraeliti vyhladili.
Prítomnosť početných kmeňov obrov je potvrdená aj v biblickej knihe Numeri, kde čítame, že Mojžiš poslal 12 vyzvedačov, aby preskúmali krajinu. Po 40 dňoch sa 10 vyzvedačov vrátilo zo Zasľúbenej zeme a podali negatívnu, desivú správu založenú na obroch, ktorých v krajine videli. Biblia hovorí:
,,A priniesli Izraelitom zlú zvesť o krajine, ktorú preskúmali, a povedali: Krajina, ktorou sme prešli, aby sme ju preskúmali, je krajina, ktorá požiera svojich obyvateľov; a všetok ľud, ktorého sme v nej videli, sú muži veľkého vzrastu. A videli sme tam obrov, synov Anákových, ktorí pochádzajú z obrov; a boli sme v našich vlastných očiach ako kobylky, a takí sme boli aj v ich očiach (Numeri 13:32,33)''.
Desať vyzvedačov hlásilo, že územie je „krajina, ktorá požiera svojich obyvateľov“. To naznačuje, že obri mali nenásytný apetít pred aj po Veľkej potope. Staroveké dokumenty uvádzajú, že keď plodiny a mäso vyprodukované ľudskou prácou už obrov neuspokojovali, obri sa obrátili proti sebe a potom sa obrátili proti ľuďom, kanibalsky jedli ich mäso a pili ich krv. Tieto barbarské činy obrov dokumentujú Eusébius a Klement Alexandrijský, ktorí sú medzi židovskými a cirkevnými historikmi známi ako veľmi presní v tom, čo napísali. Preto môžeme predpokladať, že to, čo napísali o kanibalistickom správaní obrov, je spoľahlivé.
Rasa Anakimov boli známou rasou obrov zo Starého zákona. Títo obri boli potomkami Anaka, syna muža menom Arba (pozri Jozua 15:13). Arba bol potomkom Kanaána, syna Cháma, čo z Arbu urobilo pravnuka Noema (Noemova archa). Kniha Jozua 14:15 (NKJV) hovorí: „...Arba bol najväčším mužom medzi Anakimmi...“ V skutočnosti bol svojho času taký mocný, že po ňom bolo pomenované mesto Kirjat-Arba (neskôr sa stalo známym ako mesto Hebron). Obri rodu Anakimov urobili na Izraelitov taký dojem, že sa stali meradlom alebo referenčným bodom, podľa ktorého sa porovnávali ostatní obri. Nasledujúce verše slúžia na to, aby ukázali, akí známi boli Anakim a ako často sa o nich a ich fyzickej veľkosti spomína v Písme. Všimnete si tiež, že medzi týmito pasážami sú roztrúsené mená ďalších skupín obrov, na ktoré sa bližšie pozrieme.
Kniha Deuteronómium:
,,Kade pôjdeme hore? Naši bratia nám znechutili srdce a povedali: „Ľud je väčší a vyšší ako my; mestá sú veľké a opevnené až po nebo; a okrem toho sme tam videli aj synov Anakitov.“ (Deuteronómium 1:28).
Emimovia tam bývali kedysi, ľud veľký, početný a vysoký ako Anakiti; ktorí boli tiež považovaní za obrov, ako Anakiti; ale Moábci ich nazývali Emimovia'' (Deuteronómium 2:10,11).
,,Že [krajina Ammoncov] bola tiež považovaná za krajinu obrov; obri v nej bývali kedysi; a Ammonci ich nazývajú Zamzumimovia; ľud veľký, početný a vysoký ako Anakiti; ale Hospodin ich pred nimi vyhubil; a oni ich premohli a bývali na ich mieste (Deuteronómium 2:20,21).
Počuj, Izrael! Dnes prejdeš cez Jordán, aby si vošiel a zmocnil sa národov väčších a mocnejších, ako si ty sám, veľkých miest ohradených až po nebo, veľkého a vysokého ľudu, synov Anákovcov, ktorých poznáš a o ktorých si počul hovoriť: Kto môže obstáť pred synmi Anákovými? Vedz teda dnes, že Hospodin, tvoj Boh, ide pred tebou; ako tráviaci oheň ich zničí a zrazí ich pred tebou. Vyženieš ich a rýchlo ich zničíš, ako ti povedal Hospodin. (Deuteronómium 9:1-3)
V týchto štyroch pasážach sa Mojžiš obracia k izraelskému národu a spomína až tri skupiny obrov, s ktorými sa stretli od exodu (odchodu) z Egypta. Spolu so zmienkou o rodu Emim a Zamzummim Mojžiš šesťkrát cituje aj Anakim/Anakitov a v podstate uviedol, že hoci boli mohutní svojou veľkosťou, silou a počtom, Boh umožnil deťom Izraela, aby ich zdecimovali. Zisťujeme tiež, že Jozua, Mojžišov nástupca, sa odvolával na Anakitov. Keď Izraeliti vyhubili Anakitov z miest Hebron, Dabir, Anab a zo všetkých vrchov Júdu, Biblia hovorí: „V krajine detí Izraela nezostal nikto z Anakitov, zostali len v Gaze, v Gáte a v Ašdode“ (Jozua 11:22). Starý zákon ďalej rozpráva o momente, keď Jozua rozdelil dobytú krajinu a pridelil ju rôznym kmeňom Izraela. V tej chvíli sa Káleb zrazu ozval a povedal:
,,Teraz mi teda daj tento vrch, o ktorom hovoril Hospodin v onen deň; lebo si v onen deň počul, že tam sú Anakovci a že mestá sú veľké a opevnené. Ak bude Hospodin so mnou, budem ich môcť vyhnať, ako povedal Hospodin'' (Jozua 14:12).
Ako už bolo spomenuté, keď 12 vyzvedačov išlo preskúmať Zasľúbenú zem – jedným z nich bol Káleb – v mnohých mestách videli práve Anakových potomkov. Ako súčasť svojej negatívnej a desivej správy 10 vyzvedačov povedalo: Ľud, ktorý býva v krajine, je však silný a mestá sú opevnené a veľmi veľké. Navyše sme tam videli aj Anakových potomkov.
,,Amalekiti bývajú v južnej krajine; Chetiti, Jebuzejci a Amorejci bývajú v horách; Kanaánci bývajú pri mori a na pobreží Jordánu ''(Numeri 13:28,29).
Podľa týchto dvoch veršov boli Anákovi synovia – obri Anákovci – tvorení podskupinami. A týmito skupinami boli Amalekiti v južnej krajine; Chetiti, Jebuzejci a Amorejci, ktorí bývali v horách; a Kanaánci, ktorí bývali na pobreží Jordánu.
Obri sa po potope skutočne rozmnožili. Dôkladné štúdium Starého zákona odhaľuje, že v Zasľúbenej zemi (známej aj ako krajina Kanaán) žili početné kmene obrov. Medzi tieto kmene obrov patrili teda Amalekiti, Amorejci, Avímci, Kanaánci, Emímci, Girgašejci, Chetiti, Chiviti, Chorimci, Jebuzejci, Kadmončania, Kenejci, Kenizijci, Perizejci a Zamzumímci.
V knihe Genesis 14:5 nachádzame obrov Refaimov, Emimov a Zuzimov (variant mena Zamzummim) zapojených do bitky, ktorá sa odohrala za čias Abraháma medzi dvoma skupinami kráľov. Tento verš hovorí:
,,A v štrnástom roku prišiel Kedorlaómer a králi, ktorí boli s ním, a porazili Refaimov v Aštarot Karnajim, Zuzimov v Hame a Emimov v Šave Kirjatajim.''
Fascinujúce je, že zatiaľ čo Kedorlaómer a ostatní králi, ktorí sa s ním spojili, porazili obrov Refaimov, Zuzimov a Emimov, nedokázali poraziť Abraháma. V momente, ako Abrahám počul, že jeho synovec Lót a jeho rodina boli zajatí ako rukojemníci, ozbrojil 318 vycvičených sluhov narodených v jeho domácnosti a bojoval proti Kedorlaómerovi a kráľom, ktorí s ním bojovali, a porazil ich (pozri Genesis 14:14-16). Genezis 15 nám hovorí, že po tomto mocnom víťazstve sa Abrahámovi vo videní zjavil Hospodin a sľúbil mu, že mu dá celú kanaánsku krajinu, ktorá zahŕňala zem od rieky Níl v Egypte až po veľkú rieku Eufrat.
Boh explicitne vyhlásil, že dá Abrahámovi krajinu povestných obrov, ktorou bola krajina… …Kenejcov, Kenizejcov, Kadmoncov, Chetitov, Perizejcov, Refaimcov, Amorejcov, Kanaáncov, Girgašejcov a Jebuzejcov (Genesis 15:19-21).
Boh zničil prvé zamorenie obrami na svete celosvetovou potopou. Ale sľúbil, že už nikdy nezničí zem vodou, a keď sa obri objavili druhýkrát, Boh poveril svoj ľud ich vyhladením. Potomkovia Ezaua – Jakubovho brata – boli tiež úspešní v ničení kmeňov obrov, o čom čítame v Deuteronómiu 2:9-12.
,,A Hospodin mi povedal: Neubližuj Moábcom a neveď s nimi boj, lebo ti nedám ich zem do vlastníctva, lebo som dal Ar do vlastníctva Lótovým synom. Emimovia tam bývali kedysi, veľký, početný a urastený ľud ako Anakimovia; aj oni boli považovaní za obrov, rovnako ako Anakimovia; ale Moabiti ich nazývali Emimi. Aj Chorimovia bývali predtým v Seire; ale Ezauovi synovia ich vyhnali, keď ich pred sebou vyhubili, a usadili sa na ich mieste; ako to urobil Izrael so svojou krajinou, ktorú im dal Hospodin.
Táto pasáž nás informuje o emimských obroch, ktorí bývali medzi Moábčanmi, a o ďalšej skupine obrov nazývaných Chorimovia, ktorí žili v oblasti Seir, čo bola rozsiahla oblasť, kde sa usadili Ezauovi potomkovia. Aj keď boli tieto hybridné tvory mocné, Ezauov rod ich úspešne zničil a zmocnil sa krajiny.
Neskôr v tej istej kapitole Hospodin pripomenul Mojžišovi dve ďalšie skupiny obrov, nazývaných Zamzummim a Avim, a ako aj oni boli vyhladení Ammončanmi a Kaftorimčanmi.
,,A keď sa priblížiš k Ammončanom, netlač na nich ani sa s nimi nemiešaj, lebo ti nedám do vlastníctva krajinu Ammončanov, lebo som ju dal do vlastníctva Lótovým synom. (Aj tá bola považovaná za krajinu obrov; obri v nej bývali v dávnych dobách; a Ammončania ich nazývajú Zamzummim; ľud veľký, početný a vysoký ako Anakimovia; ale Hospodin ich pred nimi vyhubil; a oni ich vyhnali a bývali na ich mieste: Ako urobil s Ezauovými synmi, ktorí bývali v Seire, keď vyhubil pred nimi Chorimov; a oni ich vyhnali a bývali na ich mieste až do dnešného dňa: A Avimov, ktorí bývali v Chacerime až po Gazu, Kaftorimov, ktorí vyšli z Kaftoru, vyhubili a bývali na ich mieste)'' (Deuteronómium 2:19-23).
Dôkazy o existencii obrov nenachádzame iba v Svätom písme, ale aj v iných textoch, ako napríklad aj v našich slovanských legendách o obrovi Loktibrada etc. O ich niekdajšej existencii svedčia najmä monolitické a neolitické stavby po celom svete, ako napríklad na Malte (Hypogeum, Ggantija), alebo v Libanone (Baalbek), ako aj množstvo kostier a lebiek obrovských rozmerov (Irak, Afganistan, Malta, Škótsko, etc.)
Hlbšie sa s témou zaoberám v eknihe O Plochej Zemi.
Aký máte názor na obrov Vy? Zanechajte komentár, vďaka.
Add comment
Comments