Pravé biblické sviatky by nemali ostať neopomenuté v živote pravého kresťana, ktorý prijal Ježiša Krista za svojho Spasiteľa, a sa tak stal skutočným duchovným hebrejcom. Lebo nie fyzická obriezka z nás robí pravých židov, ale tzv. obriezka srdca (duchovná).
List Rimanom 2, 25-30
,,Obriezka je zaiste užitočná, ak zachovávaš Zákon; ale ak prestupuješ Zákon, tvoja obriezka sa stala neobriezkou. Ak teda neobrezaný zachováva požiadavky Zákona, či sa jeho neobriezka nebude počítať za obriezku? A neobrezaný na tele, ktorý plní Zákon, bude súdiť teba, ktorý napriek litere a obriezke prestupuješ Zákon. Lebo Židom nie je ten, kto je ním navonok, ani obriezkou nie je obriezka viditeľná na tele, ale Židom je ten, kto je ním v skrytosti, a obriezkou je obriezka srdca podľa Ducha, nie podľa litery. Jeho chvála nepochádza od ľudí, ale od Boha. ''
Kongregácie mesiášskych židov môžu zahŕňať aj veriacich z pohanov, ktorí oceňujú spojenie so židovskými koreňmi, na ktorých je založená viera Nového zákona. Keď pochopíme židovský kontext Mesiáša a Jeho učenia, naša viera, poznanie a vzťah s Bohom sú obohatené o hlbokú históriu a predobraz Ježiša Krista, ktorý sa nachádza vo veľkej časti hebrejských písiem.
Židovský kalendár sa líši od Gregoriánskeho, bazíruje na princípe Mesiaca a Slnka (je luni-solárny).
Sabbath/ Šabat/ Sobota
Šabat je najuznávanejším zo židovských sviatkov, pretože sa slávi každý týždeň. Šabat znamená „odpočinok“ a vyskytuje sa v sobotu, siedmy deň v týždni. Mesiášske zbory konajú bohoslužby v tento deň, buď v piatok večer alebo v sobotu ráno. Sobota je jedným zo siedmich ustanovených sviatkov načrtnutých v Levitiku 23 a na iných miestach.
Šabat je týždenný deň odpočinku na telesnú a duchovnú obnovu po týždni práce. Dnes, keď máme päťdňový pracovný týždeň, sa môže zdať, že deň odpočinku nemá taký význam ako v dávnych, poľnohospodárskych časoch. Deň odpočinku bol v týchto kultúrach neslýchaný, pretože vždy bolo čo robiť. Avšak v dnešných moderných spoločnostiach, či už ide o prácu pre zamestnávateľa alebo prácu u nás doma, si len málo ľudí skutočne vezme deň voľna od akéhokoľvek druhu práce. Napriek tomu Boh vedel, že potrebujeme tento deň odpočinku, a sobota je prvým sviatkom, ktorý Boh nakázal dodržiavať, a jediným dňom zahrnutým do Desatora. "Šabat šalom!" je typický židovský pozdrav používaný mesiánskymi Židmi, aby ľuďom priali sobotný pokoj.
Lebo za šesť dní Boh stvoril svet a na siedmy deň mal odpočinok.
Purim
Purim nám pripomína záchranu Židov pred úplným zničením v 5. storočí, keď bola zvrchovanosťou Boha zvolená židovská panna Ester za kráľovnú Perzie. Z tejto pozície prosila kráľa o milosť v mene celého svojho ľudu, keďže hrozilo jeho zničenie. Malo sa tak stať prostredníctvom právneho príkazu odmeňujúceho každého, kto v určený deň zabil hebrejca. Hoci sa Boh v knihe Ester nespomína, vidno ho na každom kroku a jasne povýšil Ester do úlohy kráľovnej „na taký čas, ako je tento“. Purim je najslávnejším židovským sviatkom. Príbeh Ester, nazývanej Megillah, sa číta v mesiášskych kongregáciách a synagógach po celom svete. Židovskí pozorovatelia sa obliekajú do kostýmov, dávajú jedlo a zúčastňujú sa hier, v ktorých sa odohráva príbeh Ester. Vždy, keď sa spomenie zlé Hamanovo meno, diváci dupú nohami a robia hluk, aby vymazali meno toho, kto sa snažil zničiť židovský národ. Mesiášski židia si pripomínajú aj Božie spasenie a večný život skrze Ježišovej obety za nás.
Pesach
(alebo Sviatok nekvasených chlebov, pesach znamená „prejsť, oslobodiť alebo ušetriť“)
Pesach sa považuje za najvýznamnejší zo židovských sviatkov, pretože povolal Izraelčanov z Egypta, aby sa stali vlastným národom. Pripomína, keď Boh vyslobodil židovský národ z otroctva v Egypte. V tú prvú noc, keď židovský ľud nasledoval Božie pokyny a na veraje svojich dverí natrel krv obetovaného baránka, anjel smrti ju videl a obišiel ich. Týmto spôsobom boli ušetrení smrti svojho prvorodeného, desiatej a poslednej rany, ktorú Boh poslal na Egypt.
Pesach nastáva večer 14. dňa v mesiaci Nissan a po ňom nasleduje sedemdňový sviatok, v ktorom mesiánski Židia jedia nekvasený chlieb, ako Boh nariadil v 23. knihe Mojžišovej. Tento sviatok sa slávi na pamiatku prvej Pesachovej noci, keď Boh povedal izraelskému ľudu, aby nečakal, kým sa im dvihne chlieb, ale aby sa rýchlo najedli, aby boli čo najskôr pripravení na jeho vyslobodenie. Mesiášski židia oslavujú mocné činy, ktoré Boh urobil, aby zachránil židovský ľud z otroctva Egypta. Boh znova a znova prikázal židovskému ľudu, aby si pamätal, z čoho ich vyviedol. Mesiášski židia tiež uznávajú, ako to zdôraznil apoštol Pavol v 1. Korinťanom 5:7, že Ješua (Ježiš) sa stal naším obetným baránkom. Zomrel za nás a my sme zachránení od večnej, duchovnej smrti skrze Jeho smrť a vzkriesenie. Mesiánski židia a veriaci z pohanov v Ježiša vidia Božiu ruku v silnej symbolike v rámci tradičných prvkov rituálneho jedla Pesach Seder.
Shavuot
(Sviatok týždňov, Sviatok prvého ovocia -šavuot znamená týždne)
Koná sa sedem týždňov po prvom pesachovom sabate. Židia veria, že Boh dal Tóru (Zákon) svojmu ľudu na hore Sinaj v deň Šavuotu. Preto je sviatok časom oslavy daru Tóry. Mnoho Židov dnes prebdí celú noc a spoločne čítajú Tóru, a keď svitá na deň Šavuot, spoločne sa modlia a čítajú Desatoro. Pretože sa to týka aj zberu a ponúkania prvých plodov z úrody pšenice, Šavuot sa nazýva aj Sviatkom prvého ovocia. Šavuot je jedným z troch pútnických sviatkov v židovskom roku, na ktoré Boh od každého židovského muža požadoval, aby cestoval do Jeruzalema. Prvý Šavuot po Ježišovej smrti znamenal vyliatie Ducha Svätého v podobe ,,ohnivých jazykov'' v Hornej komnate v Jeruzaleme. Židovskí muži žijúci v zahraničí sa vrátili do Jeruzalema na Šavuot a práve vtedy Boh vylial na svoj národ Ducha Svätého. Ľudia počuli evanjelium Ježiša vo svojich vlastných jazykoch a v ten deň uverilo 3000 ľudí!
Pre mesiánskych židov je Šavuot časom, aby sa znovu zaviazali k Božiemu Slovu, ponúkli Mu svoje prvé ovocie a oslávili dar Jeho prítomnosti v každom z nás prostredníctvom Jeho Svätého Ducha. Je to čas radovať sa zo splneného proroctva a pridŕžať sa bohatých židovských koreňov novozmluvnej viery v Ježišovi Kristovi.
Tisha B’Av
(Hebrejsky ,,deviaty Av'', čo znamená deviaty deň židovského mesiaca Av)
Hoci nejde o biblicky nariadenú spomienku, mnohí mesiánski Židia sa v tento špeciálny deň smútku pripojili k iným židovským ľuďom na celom svete. Na deviaty deň Av v roku 586 pred Kristom bol Prvý chrám zničený Babylončanmi. Rimania zničili druhý chrám v roku 70 n. l., tiež deviateho dňa Av. Je prekvapujúce, že popri týchto dvoch tragických udalostiach sa v židovských dejinách v ten istý deň odohralo mnoho ďalších katastrof a prenasledovaní. Tisha B'Av sa spomína ako „pôst piateho mesiaca“ v Zachariášovi 7:3,5 a 8:19. Dnes je Tisha B'Av dňom pôstu a smútku pre Židov na celom svete.
Rosh Hashanah
(Yom Teruah, sviatok trúb, židovský Nový rok, Roš ha-šana znamená „hlava roka“)
Yom Teruah znamená „deň fúkania na trúbu/roh Shofar“. Biblia o ňom hovorí ako o sviatku trúbenia a dáva o ňom len veľmi málo pokynov. Levitikus 23:23-25 odhaľuje, že sviatok trúbenia bol pre celý Izrael na odpočinok. Bolo to ustanovené na prvý deň siedmeho mesiaca Tišri a trúbenie na rohu malo tento deň oznámiť. Zatiaľ čo Biblia hovorí o mesiaci Nissan ako o prvom mesiaci pre židovský národ, židovskí mudrci veria, že sviatok trúbenia na Tišri 1 je dňom, keď Boh stvoril svet.
Pre Židov a mesiánskych Židov je Roš Hašana časom na zamyslenie sa. Podobne ako keď sa blíži 31. december, ľudia na celom svete uvažujú o predchádzajúcich a nadchádzajúcich rokoch, tak aj ľudia judaizmu a mesiášskeho judaizmu na Roš ha-šana. Je to čas duchovnej reflexie. Pre židov je to čas na nápravu a hľadanie odpustenia pred sviatkom Yom Kippur (Dňom zmierenia), keď tradícia vraví, že Boh spečatí osud človeka na nadchádzajúci rok. Mesiášskym židom ponúka Roš ha-šana príležitosť zamyslieť sa nad vzťahom s Bohom s vedomím, že naše dobré postavenie s Ním je založené výlučne na vykúpení Ježiša Krista, ktoré pre nás vykonal Jeho smrťou a vzkriesením. Je to čas priblížiť sa k Bohu a uvažovať o tom, ako ten vsťah v nasledujúcom roku vylepšiť.
Yom Kippur
(Deň zmierenia, Yom Kippur znamená „deň na odčinenie“)
Yom Kippur je azda najsvätejším dňom v judaizme. Veľkňaz vstúpil do Svätyne svätých pred Pánovú prítomnosť. Je to Deň zmierenia, keď celému Izraelu bolo prikázané prinášať obetné dary. Len v tento deň každý rok vstúpil veľkňaz do Svätyne svätých v chráme a pokropil trón krvou obety. Hriechy Izraela boli potom symbolicky umiestnené na hlavu iného zvieraťa a ono bolo následne vyvedené von z táboriska. Hriechy Izraela boli tak anulované.
Yom Kippur je každoročné zmierenie za hriech. Je to deň pôstu a modlitby. Židovská tradícia tvrdí, že v tento deň Boh spečatí svoje súdy nad svojim ľudom na nadchádzajúci rok. Deň zmierenia je posledným dňom na hľadanie odpustenia, nápravy a snahy o „dobré zapečatenie“. Mesiášski židia oslavujú Deň zmierenia s vedomím, že Ježišová smrť bola poslednou obeťou, ktorá prináša zmierenie raz a navždy. Mesiášski židia sa tešia z trvalého zapečatenia Ducha Svätého, ktorý je daný tým, ktorí vyznávajú Ježiša Krista ako Mesiáša podľa učenia Novej zmluvy. List Hebrejom odhaľuje Ježiša ako dokonalú obeť bez hriechu a dokonalého veľkňaza, ktorý za nás obetoval svoju vlastnú krv. Je nám odpustené a sme napravení pred Bohom nielen na jeden rok, ale na večnosť. Yom Kippur dáva mesiášskym židom príležitosť zamyslieť sa nad cenou, ktorú Ježiš zaplatil, aby sme mohli žiť v obnovenom vzťahu k Bohu.
Sukkot
(Sviatok stánkov)
V Levitiku 23 Boh ustanovil tzv. Sviatok stánkov, dnes známy ako Sukkot, aby si Izrael pamätal, že ich nechal prebývať v stánkoch počas ich 40 rokov na púšti. Tieto búdky boli dočasné stavby podobné stanom, ktoré bolo možné rozobrať a previezť, keď sa Božia prítomnosť v oblačnom stĺpe cez deň a oheň v noci pohli na znamenie, že Izrael má nasledovať. Sukkot je spomienkou na Božiu ochranu, vedenie a zaopatrenie pre deti Izraela počas ich pobytu v zasľúbenej zemi. Oslava Sukkot si vyžaduje, aby si židia postavili tzv. sukkah (stan) na svojom dvore alebo na terase a „žili v ňom“ sedem dní. Ľudia si tam často berú jedlo, trávia tam večery a niektorí v nich aj spia. Moderné stany sú dočasné stavby zakončené listnatými vetvami, cez ktoré sa dá pozerať hore a vidieť hviezdy – pripomínajúc Boží sľub, že Abrahámovi potomkovia budú takí početní ako hviezdy. Sukkot je pripomienkou toho, ako Boh prebýval s Izraelitmi na púšti, utešoval ich svojou prítomnosťou, viedol ich a chránil. Mesiášski židia sa radujú z Mesiáša Ježiša Krista, ktorého nazývajú aj Emanuel, čo znamená „Boh s nami“. Nasledovníci Ježiša dostali Ducha Svätého ako Božiu vždy prítomnú útechu a ako pečať, že ich nikdy neopustí. Pre mesiánskych židov je Sukkot príležitosťou pripomenúť si Božiu vernosť Izraelu v minulosti a osláviť požehnanie Jeho prítomnosti v srdci každého veriaceho.
Simchat Torah
(„radosť z Tóry“)
Hneď po Sukkote prichádza Simchat Torah, deň oslavujúci životodarnú radosť nachádzajúcu sa v Tóre – v prvých piatich knihách Hebrejských písiem (tiež Pentateuch). Týždeň po týždni počas celého roka židia na celom svete čítajú týždennú parašu (časť Tóry). Simchat Torah znamená ukončenie ročných čítaní a opätovný začiatok cyklu čítania Tóry. Židia navštevujú bohoslužbu v synagóge, pri ktorej sa číta posledná paraša roka, zvitok sa vráti na začiatok a číta sa od znova. Vo väčšine synagóg sa zvitok Tóry nosí po miestnosti s množstvom radosti, spevu a tanca. Mesiášski židia sa radujú z Tóry a zo „slova, ktoré sa stalo telom“, Ježiša Krista. Vďaka Božiemu slovu Ho lepšie poznáme. Simchat Tóra je nádherný deň na oslavu Jeho božskej komunikácie s nami v Tóre a v celom Písme.
Hanukkah
(Festival svetla, hanukkah znamená „zasvätenie“)
Hanukkah/Chanuka sa v židovskom kalendári začína 25. dňom mesiaca Kislev a je posledným židovským sviatkom gregoriánskeho kalendárneho roka, ktorý pripadá na november alebo december. Chanuka je osemdňový sviatok pripomínajúci zázrak svetla a znovuzasvätenie chrámu po jeho znesvätení cudzími útočníkmi.
Tradícia nám hovorí, že po tom, čo makabejská armáda židovských mužov znovu získala vlastníctvo chrámu, zostalo v chrámovom svietniku iba toľko oleja, aby sa mohlo svietiť jeden deň. Vyrobiť a posvätiť viac oleja by trvalo osem dní. Boh učinil zázrak tým, že olej z toho jedného dňa vydržal osem dní.
Pre mesiánskych židov má Chanuka zvláštny význam ako sviatok zasvätenia (spomínaný v Jánovi 10) a sviatok svetla. Keď vidíme naliehavý záväzok starého židovského ľudu čo najskôr opäť zasvätiť Boží chrám, inšpiruje nás to k novému zasväteniu sa do nášho vzťahu s Bohom. Tiež oslavujeme zázrak svetla, ktorý Boh vykonal počas doby makabejcov, a tiež oslavujeme zázrak Ježiša Krista, ktorý je Svetlom sveta. Chanuka sa oslavuje s množstvom tradícií, vrátane jedenia tučných jedál symbolických chrámovým olejom, zapaľovania sviečok každú po sebe idúcu noc sviatku a rozdávania darčekov s rastúcou hodnotou každú noc.
Mnohí mesiánski židia ,naše' pohanské Vianoce pochopiteľne neoslavujú, ale Chanuka sa k nim trošku približuje.
Ako praví kresťania by sme mali odložiť bokom všetky pohanské sviatky a tradície (tu si prečítajte viac o sviatkoch Rímskokatolíckej cirkvi - Osviatkochatradiciach.webador.com)a zamerať sa viac na tieto biblické Božie sviatky.
Zdroj: https://www.jewishvoice.org/read/blog/biblical-holidays-messianic-jews-celebrate
Add comment
Comments